... z nášho života sa úplne stratila ...
Vyrastala som v rodine katolíckeho vierovyznania. Do kostola som chodila pravidelne to znamená že nie len 2x do roka. Môj život až po ukončenie strednej školy prebiehal relatívne bezproblémovo. Bola som prísne vychovávaná, a keďže som bola najstaršia z troch detí, dosť zavčasu som pocítila mieru zodpovednosti, ktorú na mňa rodičia kládli . Milujem svojich rodičov a som im vďačná za všetku starostlivosť a lásku ktorú mi dali. Nech ich Boh za to žehná.
Po skončení školy som začala pracovať. S voľnosťou človeka, ktorému sa skončili školské povinnosti som si začala užívať život. Prišli noví kamaráti, kamarátky, diskotéky, zábavy atď. A hriechy a nástrahy života ako alkohol a sexuálne zážitky nedali na seba dlho čakať. Rok po škole som sa vydala. Narodil sa nám krásny zdravý syn. Ako všetky mladé rodiny, začali sme riešiť otázku bývania. Začali sme stavať dom. Bolo to tesne po nežnej revolúcii, kedy niektoré podniky padali jeden za druhým. Tak som aj ja ešte počas materskej prišla o zamestnanie a krátko na to aj manžel. Keďže železná opona padla a hranice sa otvorili, začala som pracovať v zahraničí. Pomohlo nám to síce dokončiť dom, ale obetovala som za to krásne chvíle, ktoré som nestrávila s mojím malým synom, a ktoré sa už nikdy nevrátia. Keď sme sa nasťahovali do nového domu, myslela som si, že sa to zmení. Že zostanem doma so synom a manžel pôjde pracovať. Ale nestalo sa tak. Bolo treba ešte toto, potom tamto, a kde by sa dalo zarobiť toľko u nás, koľko som zarobila ja v zahraničí. Takto pohltená starosťami života, som si na Boha ani nespomenula. Z nášho života sa úplne stratila a vykradla láska, pokoj, radosť a spoločne strávené chvíle. Výsledkom takto strávených niekoľkých rokov boli hádky, hnev, výčitky, vyhrážky, arogancia, pýcha, nevera, neodpustenie, rozvod, pocit prázdnoty a smútku v srdci.
Jedného dňa som bola na prechádzke a prišla som až k priehrade. Hlavou sa mi preháňala myšlienka na samovraždu. Keď som si uvedomila nad čím rozmýšľam, začala som kričať na Boha, celé moje srdce a vnútro kričalo naňho, že predsa toto nemôže byť jeho vôľa pre môj život, že ak tam niekde hore je, aby mi pomohol, lebo neviem ako všetky tie problémy poriešiť. A Boh začal po tomto mojom volaní konať v mojom živote. Aj keď vtedy som to tak nevnímala, viem to len teraz s odstupom času. Keďže som sa rozviedla, musela som sa zamestnať na Slovensku, inak by som nedostala syna do opatery. Prestala som robiť v zahraničí a situácia sa vyhrotila, keď som si začala hľadať prácu. V čase nástupu počítačovej techniky ako nevyhnutnej pracovnej pomôcky, a ja bez akýchkoľvek znalostí práce s počítačom som bola úplne zúfalá. Môj život zmenený o 365° bez práce, peňazí, rodiny, priateľov, bol dôkazom pominuteľnosti všetkých vecí, ktoré som kládla na prvé miesto namiesto Boha.
Ale Boh je verný a jeho slovo vykoná to, na čo bolo poslané. Urobila som si rekvalifikačný kurz, kde bol aj kurz práce s počítačom a dostala som prácu účtovníčky vo firme, ktorej majiteľka mi začala rozprávať o živom Ježišovi, ktorý obetoval za nás svoj život, vylial svoju krv za naše hriechy a choroby, a ktorý aj dnes koná divy a zázraky, ktorý neprebýva v stánkoch rukou vybudovaných, ale v ľudských srdciach. Začala som čítať Bibliu a Boh mi postupne odkrýval veci, ktoré som potrebovala v mojom živote zmeniť. Do môjho života prišla radosť, poslal mi do cesty ľudí, ktorí mi hovorili o Bohu, pomohol mi prijať odpustenie a odpustiť ľuďom ktorí mi ublížili. Dostala som novú prácu, v ktorej som zarábala 2x viac ako predtým. Potom prišlo nepochopenie a obviňovanie zo sektárstva zo strany mojich rodičov. Ustúpila som a prestala som chodiť na kresťanské stretnutia pre pokoj v rodine.
Potom som urobila druhú chybu a vrátila som sa k exmanželovi. Povedali sme si, že na všetko zabudneme a skúsime to znova. Myslela som si, že keď mu budem hovoriť o Bohu a o tom poznaní, ktoré sa dostalo mne, pochopí to a pridá sa ku mne a náš život sa zmení. Lenže som sa mýlila. Pri zmienke o sobáši mi povedal, že dva krát do tej istej rieky nevstúpi, a že verí len tomu, čo dosiahne svojimi vlastnými rukami. Nevzdávala som to, a myslela som si že láskou a dobrotou a ochotou ho dokážem zmeniť. Mýlila som sa. Naopak, ja som sa dostala do situácie, ktorú som už raz prežila tesne po rozvode, kedy som zúfalo kričala na Boha. Trvalo to celých 8 rokov. Boh je nekonečne trpezlivý. Dáva nám slobodnú vôľu rozhodnúť sa.
Pred 3 rokmi som sa pevne rozhodla, že to takto ďalej nejde. Ukončili sme náš vzťah a Boh si znovu použil tých istých ľudí, ktorí boli pri mojom obrátení, a znovu ma priviedli do zhromaždenia Kresťanského spoločenstva. Obnovila som vzťah so živým Ježišom a zo srdca ďakujem Bohu za jeho nekonečnú lásku a trpezlivosť a za túto druhú šancu postaviť ho na prvé miesto vo svojom živote , v živote plnom radosti a lásky. A tak ako ja , každý človek môže mať skrze milosť Božiu odpustené hriechy a získať večný život namiesto smrti. Teraz už viem, že len Ježiš je cesta, pravda a život, a tak ako pomohol mne, pomôže i ľuďom okolomňa a mojej rodine, pretože kto prosí ten dostane, a kto klope tomu bude otvorené. Bohu je všetko možné, a aj tomu, kto v neho verí.