... bol som obyčajný tuctový bezcitný človek ...
27 rokov života bez cieľa, aj keď som si vždy myslel, že ja niekam smerujem. Dnes viem, že to bola cesta priamo do pekla, z ktorej ma Pán svojou veľkou láskou vytrhol. Nechcem sa veľmi vracať k môjmu minulému životu, pretože v ňom skutočne nebolo nič dobré. Bol som obyčajný tuctový bezcitný človek, ktorého vyformoval život pre svet a pre hriech. Keď som napísal bezcitný, znamená to asi toľko, že mi z oka nevyšla slza ani keď sme s exmanželkou prišli o dieťa. Ten život mi rozbil manželstvo, vytvoril som si ním problémy v práci, finančné ťažkosti a mnohé iné. Keď sa dnes občas náhodne pozriem späť som veľmi šťastný, že do môjho života prišlo živé Božie slovo - Ježiš Kristus a zmenilo celý môj život. Boh je naozaj mocný, o čom ja dnes môžem svedčiť nielen preto, že moje srdce je plné lásky k Bohu a k ľuďom, ale aj preto že dnes vôbec žijem. Totiž krátko pred mojím obrátením som prišiel o to, na čo som bol najviac hrdý a čo som si myslel, že som dosiahol vlastnou úžasnosťou (ha ha). Jednalo sa o to, že ma opustila manželka, kvôli môjmu správaniu sa k nej a tiež pre iného muža. Toto ma tak veľmi zranilo, že sa mi nechcelo viac žiť.
Ďakujem Bohu, že tomuto celému predchádzalo to, čomu som nikdy predtým nedával žiadnu dôležitosť a ani som sa tým nechcel zapodievať. Môj dobrý priateľ mi hovoril o Pánovi a o tom, čo urobil v jeho živote a ja som ho počúval naozaj len preto, že mi bol priateľom. Štyri dni po manželkinom odchode, keď so cestoval zo školenia v Martine a videl som sa v každom strome a v každej priekope a len strach mi už bránil neukončiť tú veľkú bolesť, ktorú som mal v srdci, som si spomenul na jednu vetu môjho priateľa: „Boh mi najviac pomohol, keď som bol na kopci a kričal som na Neho, lebo vtedy videl moju vieru!“ Celý zúfalí som zastal s autom na krajnici a kričal som o pomoc na Boha, v ktorého som poriadne ani neveril. Ale ON ma počul! Vykričaný a bez viditeľnej zmeny som sadol do auta a šiel som ďalej. Po príchode domov som uvidel v obývačke švagrinú s malým, vtedy iba polročným synom Lukášom. V tej sekunde mi bolo tisíckrát horšie ako v aute. Uvedomil som si ešte viac o čo som prišiel. A vtedy to prišlo. Zrazu som švagrinú zavolal na prechádzku s malým, počas ktorej som jej s úplným, pre mňa vtedy nepochopiteľným pokojom hovoril o Ježišovi a o Bohu. Bolo mi zrazu tak dobre, že to neviem ani opísať.
Postupne som začal zisťovať, že Božie slovo je pravda. Spoznal som ľudí, ktorí sú skutočnými kresťanmi. Dnes viem, že len vďaka ich modlitbám a vďaka nekonečnej láske nášho Stvoriteľa sa mohol človek ako ja znovu narodiť a prejsť zo smrti do života. Uveril som v Ježiša Krista, tomu, že za mňa zomrel a že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, aby som aj ja mohol získať z milosti večný život v nebi. A pretože som uveril, Boh začal meniť môj život, moje srdce aj moje vnímanie všetkého. Zo srdca mu za to ďakujem.